Sv. Andrej-Svorad a Benedikt patrili k rádu benediktínov, najstaršej kresťanskej reholi v strednej Európe. Benediktínsky rád bol pracovným rádom, ktorý šíril znalosť remesiel, nových poľnohospodárskych plodín a stavebných postupov. Základné povinnosti rehole - modlitbu a fyzickú prácu uskutočňovali členovia rádu v kláštoroch alebo osamotene ako pustovníci radiac sa heslom "ORA ET LABORA - MODLI SA A PRACUJ." Podľa východnej tradície mohol člen rehole žiť ako pustovník až po prekročení 40. roku života.

Sv. Andrej-Svorad - bol pôvodom Poliak, narodil sa okolo r. 980. Pochádzal z Opatovca na Visle. V r. 1022 vznikli v Poľsku nepokoje, keď kráľ Boleslav Chrabrý vystúpil proti tým, čo sa pridržiavali staroslovienskej liturgie, a chcel ju odstrániť. Vtedy mnohí, čo sa jej nechceli zriecť, odišli z krajiny buď do Kyjevskej Rusi, do Čiech alebo na naše územie. Takto k nám prišiel aj Svorad. Na Zobore vstúpil do benediktínskeho kláštora sv. Hypolita a prijal rehoľné meno Andrej. Po čase sa utiahol do samoty - pustovne neďaleko kláštora. Neskoršie odišiel na Skalku pri Trenčíne, aby tam ako pustovník strávil zvyšok života spolu s učeníkom Benediktom. Zomrel okolo r. 1030. Jeho pozostatky sú uložené v nitrianskom katedrálnom chráme sv. Emeráma.

Sv. Benedikt - bol pravdepodobne Slovák a pochádzal z Ponitria. Podobne ako sv. Svorad aj on vstúpil do kláštora na Zobore. Neskôr ho pridelili za pomocníka v starobe sv. Svoradovi. Po smrti svojho učiteľa žil na Skalke ešte tri roky. V r. 1033 ho prepadli zbojníci a žiadali peniaze. Keďže žiadne nenašli, vytiahli ho z jaskyne, zabili a mŕtve telo zhodili do Váhu. Odvtedy ľudia vídali veľkého orla sedávať na brehu akoby čosi pozoroval. Po roku vytiahli Benediktovo telo z vody celkom neporušené.